SLOVENSKÁ PARABOXERSKÁ ASOCIÁCIA

Prvá Slovenská paraboxerská športová nezisková organizácia právnym zriadením občianske združenie so zameraním na osvetu, rozvoj a podporu paraboxingu - boxovania ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP), vozičkárov, seniorov, zdravotne handicapovaných a inak znevýhodnených záujemcov o tento nádherný silový bojový šport.

Kto sme a prečo sme vznikli ?

Zakladateľmi Slovenskej paraboxerskej asociácie sme traja myšlienke paraboxingu oddaní ľudia a to ťažko zdravotne postihnutý (ŤZP) vozičkár Milan Jurek - predseda OZ a prezident asociácie, zástupkyňa - viceprezidentka Gabriela Šimončičová a hlavný tréner "para"boxu Marián Malík. Všetci traja sme sympatizantmi a členmi športového boxerského klubu, existujúceho od roku 2014, ktorého hlavným pilierom je jeho zakladajúci člen, predseda klubu a občianskeho združenia "Podzemný box klub - Underground box club", no najmä skutočne úžasný boxom priam posadnutý riadne kvalifikovaný tréner boxu "coach" Marián Malík. Od roku 2016 stojím popri jeho boku, ako ma on volá, ja "manažeris" Milan Jurek a pomáham mu s propagáciou a organizovaním akcií nášho Underground box klubu ako manažér bez nároku na honorár a Majki, ako ho my familiárne voláme, mi na oplátku za to trénuje posledné roky môjho syna a aj mňa box, ktorého som ja fanúšikom po celý život a krátko som sa boxovaniu venoval aj v mladosti. Ale poďme nazad k paraboxingu. Pokiaľ si dobre spomínam, prvýkrát sme sa na tému trénovania boxu handicapovaných, bavili niekedy na prelome rokov 2017/2018. Zvažovali sme naše možnosti. Dlhé hľadanie odpovedí na naše otázky, ktoré sme našli najmä u partnerov v Čechách ako u "para"box trénerov Antonína Hájeka alebo Radeka Semana či u sympatickej ústretovej prezidentky Czech paraboxing association pani Terezie Josefovny Krejbychovej alebo v Poľskom box klube Dragon Kraków Paraboxing a u "para"box trénera Karola Wójcika, jednoducho u tých, ktorí majú s paraboxingom dlhodobé skúsenosti, prieskum tohto na Slovensku zabudnutého, akosi nikým neriešeného hoci na paraolympijskú disciplínu navrhovaného športu trval dlho a nakoniec naše rozhodnutie urýchlilo moje podlomené zdravie, keď mi vo februári 2020 amputovali ľavú nohu nad kolenom a sám som skončil na invalidnom vozíčku. Aby ste ma rozumeli, nebolo to zo dňa na deň. Už od roku 2011 som kardiak, diabetik, celý život psoriatik a posledné roky moje kĺby skúša nepríjemná bolestivá artritída. Napriek všetkému som sa nevzdal, napriek nepriazni osudu idem ďalej a paradoxne práve po amputácii nohy, som sa ja sám vrátil k boxovaniu, nakoľko som zatúžil po pohybe a chcel som ostať súčasťou našej boxerskej klubovej rodiny. Spúšťačom boli "lockdowny", ktoré ma uväznili doma a totálne asocializovali a to práve v období, kedy som tak veľmi spoločnosť a rozptýlenie potreboval. Tá nuda, odkázanosť na iných, ten obrovský zásah do mojej slobody, tá zmena ktorú amputácia nohy so sebou priniesla a stále dodnes prináša v maličkostiach, to všetko ma motivovalo k tomu, začať sa niečomu venovať. Box ma spája so synom a tak sme občas doma zalapovali, no to bolo málo a tak som skúsil online "para"box tréningy pre vozičkárov a dokonca som zorganizoval nejaké tréningy v exteriéri, ktoré boli vtedy povolené v obmedzenom počte, ale boli. Pre nás čo sme sa týchto tréningov pod holým nebom zúčastnili, to bol veľmi oslobodzujúci nezabudnuteľný pocit. A tak som začal "para"boxovať. Naplniť tieto ciele by však nešlo bez silnej podpory a opory od mojich najbližších aj od ľudí z klubu dokonca aj z iných športových klubov. Začal som vyvíjať aktivity a rozhodil som siete. Otázka bola jasná: "Či sa niekto s podobným osudom ku mne nepridá ?". Niekedy v máji 2021 sa opatrenia Covid19 uvoľnili a prišlo k tak dlho očakávanému otvoreniu športovísk a aj nášho krásneho gymu a práve v tomto čase sa mi ozvala od polky tela nadol paralizovaná večne dobre naladená usmievavá mladá veľmi milá a pekná vozičkárka Monika. Veľmi rýchlo si "para"boxovanie osvojila a obľúbila. S box trénerom Majkim sme zhodnotili, že za tie mesiace tréningu napriek krátkej dobe u nej nastal veľký progres v boxovaní, veď sme jej aj dali prezývku amazonky "Wonderwomen". Dnes toto ambiciózne nevzdávajúce sa žieňa so mnou boxuje už niekoľko mesiacov a verím, že ešte dlho aj bude, pretože by som ju veľmi rád začlenil do organizačnej zložky našej asociácie. Paraboxing ju baví a obaja máme pocit, že jej aj zdravotne pomáha. Po Monike sa k nám pridal vozičkár Maťko a hlásia sa ďalší záujemci. Nebolo viac nad čím rozmýšľať, je tu velikánska diera na trhu športu bez záujmu, volá sa "paraboxing" a tak padlo definitívne rozhodnutie a v júni 2021 sme založili na MV SR riadne zaregistrované občianske združenie "Slovenská paraboxerská asociácia", ktorej som predsedom alebo ak chcete prezidentom, taktiež jediným riadne zvoleným štatutárom a Majko Malík hlavným box trénerom. Veľa vecí ešte riešime takpovediac za pochodu, no najviac nám záleží na našich cvičencoch a tí sa stále pridávajú. Myslím, že je to dobrá známka toho, že robíme správnu vec a odvádzame dobrú prácu, že to má význam.
Tak neseďte doma a poďte aj vy vyskúšať paraboxing. Pridajte sa k nám, veď box je oslavou pohybu a pohyb je zdravie. Spravte to najlepšie pre váš kardiovaskulárny cievny systém. V prípade akýchkoľvek otázok, som vám plne k dispozícii prostredníctvom správ cez najčastejšie k tomuto účelu používané aplikácie What'sapp (+421907742200) alebo Messenger prípadne emailom info@spba.sk. Na vašu účasť na tréningoch boxu a paraboxingu sa teší celý tím Slovenskej paraboxerskej asociácie a Underground box club Bratislava.

Čakáme vás.

Milan Jurek  /prezident asociácie/,
Gabriela Šimončičová /víceprezidentka asociácie/ a
Marián Malík /kvalifikovaný tréner boxu - Underground box club Bratislava/

zakladatelia o.z. Slovenská paraboxerská asociácia / Slovak paraboxing association / SPBA